Rodina

Smrť môjho otca bola najšťastnejším dňom môjho života

Nemal som najlepšie detstvo. Aby som to povedal bol nefunkčný je obrovské podhodnotenie. Bolo to plné zneužívania, fyzického, duševného a emocionálneho.

Keď som bol mladší, nenávidel som svojich rodičov. Môj otec obzvlášť.

Ako som starla, moja mama sa vykúpila a stala sa úžasnou mamou. Podporovala, milovala a starala sa. Nič také ako žena, s ktorou som sa musel potýkať v puberte.

Na druhej strane môj otec? Nenávidela som ho každý deň. Moje city k nemu sa nikdy nezmenili.

Prečo píšem o svojich citoch k otcovi

ja píšem strašne veľa o mojej traume z detstva a mojom uzdravení. Robím to z dvoch dôvodov.

1. Písanie je veľmi terapeutické
2. Pre ostatných, ktorí prešli tou istou vecou, ​​aby vedeli, že nie sú sami a aby sa necítili vinní za svoju nenávisť/hnev/emócie.

Rodičom som pred rokmi odpustila moju prchkú výchovu. Viac s tým nemôžem urobiť. Čo sa stalo stalo sa. Obaja moji rodičia sú už mŕtvi. som je mi však smutno zo smrti mojej mamy . Viem, že keby bola ešte nažive, navštívila by ma tu v Guatemale. Zaujímalo by ma, čo by povedala na moju reakciu na smrť môjho vlastného otca.

Môj otec? Prial by som si, aby zomrel skôr. Prial by som si, aby ho postihol osud mojej mamy. Prial by som si, aby mu smrť trvala dlhšie. Zaujímalo by ma, či to zo mňa nerobí zlého človeka, keď si to myslím. Dúfam, že nie.

Pamätám si deň, keď zomrel, akoby to bolo včera. Čakal som na to roky. Vždy som sa Boha pýtal: „Prečo si ho nevezmeš hneď teraz? Aký má zmysel držať ho nažive?'

Kedysi ma to tak hnevalo, že kvalita života mojej mamy bola skrátená a on musel pokračovať ešte mnoho rokov potom.

prečo? Za to som sa na Boha hneval. nerozumel som. Ako ma Boh, ktorý má byť dobrý a láskavý, mohol nechať cez to všetko?

Ten deň

Keď mi v ten deň zavolali, že môj otec zomrel, nával emócií bol taký, aký som nikdy predtým necítila. Bol to najšťastnejší deň v mojom živote. Neviem ako inak to opísať.

Úľava, radosť, spokojnosť, blaženosť, sloboda, pokoj. Konečne som sa oslobodil od svojho mučiteľa. Bol som nesmierne šťastný, že môj vlastný otec zomrel.

Táto obrovská celoživotná váha hnevu, nenávisti, ublíženia, hnusu a znechutenia bol odo mňa zdvihnutý a zrazu som mal pocit, že môžem lietať.

Necítil som žiadnu vinu za žiadnu zo svojich emócií.

Konečne som bol prvýkrát v živote slobodný.